Röntgen? Načo?
Obrázok je smutný príbeh. Je to príklad, ktorý vidíme pravidelne v ambulancii a nikdy dobre nekončí.
Tento pacient navštevoval ambulanciu 3 roky s prehliadkami a odstránením zubného kameňa každý rok. Potom prišiel s akútnymi bolesťami. Urobili sme RTG a zbadali sme veľký kaz. Vzhľadom na jeho rozmer a pokročilú parodontitídu bolo nutné daný zub extrahovať. Kaz aj napriek svojej veľkosti nebol klinicky viditeľný. Prečo sa naň neprišlo skôr a prípad skončil vytiahnutím zuba?
Pretože pacient napriek odporúčaniam NESÚHLASIL so zhotovením preventívnych RTG snímok. Neprial si ich pri žiadnom rutinnom vyšetrení. Chcel ušetriť zopár eúr. Ušetril ich, ale prišiel o zub. Stačilo zhotoviť 2 RTG snímky každých 12-24 mesiacov.
Niektorí ľudia si neželajú RTG snímky v obave pred žiarením. Ak vychádzame z toho, že pri intraorálnych snímkach je maximálna dávka na povrch kože 0.015 mSv, ale reverzibilné poškodenie nastáva pri dávke 0,5 mSv, boli by takéto reverzibilné poškodenia možné, ak by bolo v krátkom čase zhotovených 30 a viac snímkov na tom istom mieste.
Vznik tumorov z ožiarenia ako následok najťažšieho somatického poškodenia by bolo možné, ak by z toho istého miesta bolo zhotovených v krátkom čase viac ako 3000 snímkov. Radiačné zaťaženie pri panoramatických snímkoch tvorí 0,3 mSv, prvé radiačné poškodenie by bolo možné, ak by sa u pacienta urobilo 200 panoramatických snímkov v krátkom čase. Pre porovnanie – radiačné zaťaženie človeka z prírodných zdrojov za rok tvorí 3 mSv.
Namerané hodnoty dostáva pacient stojaci v priamej línii pred tubusom RTG prístroja. Pri RTG žiarení platia fyzikálne zákony.
Prvý zákon hovorí, že so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja žiarenia klesá jeho intenzita. V praxi to znamená, že pri snímaní pacienta sa okolitý personál, príp. doprovod pacienta vzdiali od zdroja žiarenia.
Druhý zákon hovorí o tom, že RTG žiarenie sa prechodom cez matériu oslabuje. Toto oslabenie sa zväčšuje s hrúbkou a hustotou použitého materiálu (napr. olovo). U pacientov sa na ochranu štítnej žľazy a gonád používa olovená zástera (minimálny podiel olova je 0,4 mm).
Existujú 3 typy snímkov využívané na diagnostiku kazov a parodontitídy v ambulancii – bite-wing, periapikálne a panoramatické. Bite-wing a periapikálny snímok sú intraorálne, panoramatický snímok je extraorálny. Na kvalitnú a presnú diagnostiku začínajúcich kazov, ktoré nie je možné zistiť pri preventívnej prehliadke pacienta sondou, slúžia bite-wingy, tzv. záhryzové snímky.
Na 1 snímke sa zachytí horné a dolné zuboradie jednej strany, na diagnostiku potrebujeme 2. Pomocou nich sme schopní rozoznať už prvé náznaky odvápnenia skloviny (teda začínajúci kaz) v medzizubných priestoroch a začiatok parodontálnych ochorení, na ktoré sa v minulosti prišlo až vtedy, keď sa zuby začínali kývať.
Podľa potreby a v závislosti na rizikovosti pacienta (to znamená, či pacient má už veľa výplní, extrahovaných zubov, príp.rodičia majú vysokú kazivosť) by sa mali zhotovovať minimálne raz ročne. U bežného pacienta stačia 2 roky.
Periapikálne snímky zhotovujeme, ak chceme posúdiť, či koreňová výplň je kvalitná, či zub nemá na koreni nález, aký hlboký vačok spôsobuje pacientovi problémy. Bez neho sa NEDÁ zhotoviť kvalitná koreňová výplň. Presné nameranie dĺžky koreňa zuba je nevyhnutnou súčasťou endodontického ošetrenia.
Panoramatické snímky zobrazia na 1 snímke obe zuboradia, čeľustné dutiny, kĺby a kosti čeľuste a sánky. Odporúčame ich zhotoviť v období mliečneho a zmiešaného chrupu na zistenie počtu založených zubov, ich uloženia v kosti, na diagnostiku kĺbových ochorení, či posúdenie prítomnosti periapikálnych nálezov, fraktúr a tumorov.
